Prečo sa modlíme za iných 

            Ježiš Kristus hovorí apoštolovi Petrovi: „...ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla...“ (Lk 22, 23). Hľa, sila Kristovej modlitby posilňuje Petrovho ducha a povzbudzuje pri pokušení proti viere. Keď bol apoštol Peter väznený: „cirkevná obec sa horlivo modlila k Bohu za neho“ (Sk 12, 5). Tu sa nám odhaľuje pomoc bratskej modlitby v ťažkých životných situáciách... No najjasnejšie poučenie o modlitbe za blížnych je vyjadrené svätým apoštolom Jakubom: „Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého“ (Jak 5, 16)

            A čo by som mohol povedať o príklade svätého apoštola Pavla, ktorý je nám daný ako obraz vzájomnej modlitby: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa v duchu, dbajte pri tom vytrvale a proste za všetkých svätých kresťanov aj za mňa, aby mi bola daná reč - keď otvorím ústa - zvestovať zjavné tajomstvo evanjelia“ (Ef 6, 18-19)? Jeden spisovateľ poznamenáva, že tento príklad apoštola Pavla by nás mal naučiť, ako veľmi je potrebná vzájomná modlitba, keď i ten tak svätý a silný duchovný askéta priznáva, že aj on potrebuje duchovnú modlitebnú pomoc. Vo svojom liste k Židom to vyjadruje takto: „Modlite sa za nás, lebo sme presvedčení, že je naše svedomie dobré, veď sa vo všetkom snažíme dobre žiť“ (Žid 13, 18).

            Keď sa nad tým pozorne zamyslíme, mali by sme prísť na to, aké nerozumné by bolo spoliehať sa iba na svoje vlastné modlitby a úspech, keď pokorou vedený a tak blahodaťou navštívený svätý muž prosí o spojenie modlitby blížnych s jeho vlastnou? Potom s akou pokorou, jednoduchosťou a láskou by sme nemali odvrhovať a opovrhovať modlitebnou pomocou aj toho najnemocnejšieho z veriacich, keď prezieravý duch apoštola Pavla nepoužil v tomto prípade prieberčivosť, ale všetkých prosil za spoločnú modlitbu vediac, že: „moc Božia sa v slabosti dokonáva“ (2Kor 12, 9)...

            Presvedčiac sa na tomto príklade ešte pripomeniem, že modlitba druh za druha udržuje zväzok kresťanskej lásky, ktorú nám Boh prikázal konať. Ďalej svedčí o pokore a akoby vzájomnom sa prepojení ducha prosiaceho s duchom toho, za koho sa modlíme, čím sa vzájomná modlitba stáva plamennejšou.

            Vo vzťahu k spôsobu modlitby za blížneho je potrebné poznamenať, že sila tejto modlitby spočíva v kresťanskej úprimnosti k blížnemu. Podľa jej miery má vplyv na dušu blížneho. Pútnik nám ponúka nasledujúcu formu modlitby za blížneho: „Milosrdný Bože! Nech sa stane Tvoja vôľa, ktorá chce, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy. Zmiluj sa a zachráň Tvojho služobníka (povedzte meno). Prosím, prijmi túto moju prosbu ako zvolanie lásky, ktorej nás učíš“.